San
Salvador/Bratislava 12. októbra (TASR) – Písal sa 12. október 1492,
kedy taliansky moreplavec Krištof Kolumbus v španielskych službách s
flotilou troch lodí doplával k brehom zeme, o ktorej sa domnieval, že je
to India. Pôvodným zámerom jeho plavby bolo nájsť inú - západnú trasu
do Indie, Číny a Japonska, teda do krajín bohatých na korenie a klenoty.
V stredu 12. októbra uplynie 530 rokov odvtedy, kedy Krištof Kolumbus
zakotvil po 70-tich dňoch plavby na Bahamách v Karibskom mori. Táto
udalosť sa považuje za objavenie Ameriky a prepojenie Nového sveta so
Starým.
Kolumbus (Christoforo Colombo alebo Cristóbal Colón) sa narodil v roku
1451, pričom presný dátum nie je známy. V Portugalsku sa oženil s dcérou
guvernéra ostrova Porto Santo, ktorý mu dal kartografické materiály.
Ceste do neznáma predchádzal 17. apríl 1492, kedy španielski panovníci
vymenovali admirála Kolumba za miestokráľa a guvernéra všetkých krajín,
ktoré na svojej ceste objaví.
Expedícia bola sponzorovaná kráľovnou Izabelou a bratmi Pinzonovcami.
Pozostávala z troch lodí - Santa Maria, ktorej velil sám Kolumbus a
karaviel La Pinta a La Nina pod velením spomínaných súrodencov. Zo
španielskeho prístavu Palos de la Frontera vyplávali plachetnice 3.
augusta 1492 s mapou zostavenou astronómom z Florencie Toscanellim a s
vierou, že Zem je guľatá.
Santa Mariu postavili v roku 1460 v prístavnom meste Pontevedra v
španielskej Galícii s tým, že išlo o obchodnú loď. Nie je však známe,
ako vyzerala, ani aká bola dlhá.
Odhaduje sa, že išlo o stredne veľkú plachetnicu s dĺžkou približne 20
metrov a výtlakom zhruba 100 ton. Široká mohla byť niečo viac ako sedem
metrov a podľa všetkého išlo o trojsťažňovú loď. Posádku Santa Marie
tvorilo 40 mužov - veľa skúsených námorníkov z prístavu Palos či z
oblasti Galície, ale aj odsúdenci, ktorým ponúkli za plavbu amnestiu.
Celkovo sa na výprave zúčastnilo 30 Kolumbových známych a kráľovských
služobníkov a 90 námorníkov.
Kolumbove lode dosiahli pevninu po 70 dňoch plavby 12. októbra 1492. Ako
prvý zbadal pobrežie okolo druhej hodiny rannej Rodrigo de Triana,
ktorý bol na rozhľadni lode Pinta. V ten deň ráno priplával Krištof
Kolumbus na ostrov Guanahani v súostroví Bahamy, ktorý nazval San
Salvador.
Objavenie nového kontinentu však prinieslo jeho pôvodným obyvateľom
ťažké časy. Osídlenie Španielov v Karibiku znamenalo začiatok dobývania a
kolonizácie Nového sveta, ktorý sa následne nazval Amerika. Spojenie
medzi Starým a Novým svetom urobilo z 12. októbra 1492 významný dátum.
Začala ich kultúrna, obchodná a náboženská výmena.
Kongres v Mexiku 24. septembra 1892 vyhlásil tento deň za štátny sviatok
a od roku 1917 sa volá Kolumbov deň. Od októbra 1929 je 12. október
štátnym sviatkom Mexika s názvom Kolumbov deň a výročie objavenia
Ameriky.
V Spojených štátoch sa ale oslavovaný objaviteľ Ameriky Krištof Kolumbus
stal v poslednom období symbolom kolonizácie a útlaku. Od roku 2018
odstránili v USA viac ako 40 jeho sôch. Dokonca aj v meste Columbus v
Ohiu, ktoré je pomenované práve po slávnom moreplavcovi.
Kolumbus zomrel 20. mája 1506 v španielskom meste Valladolid vo veku 54
rokov, pravdepodobne na vzácnu tropickú horúčku Reiterov syndróm.
O ceste Krištofa Kolumbusa do Nového sveta bolo natočených viacero
filmov a dokumentov. Medzi najznámejšie patrí snímka 1492: Dobytie raja
(1992) pod režisérskou taktovkou svetoznámeho Ridleyho Scotta. Britský
režisér natočil úchvatnú cestu časom do doby Kolumbovej výpravy, v
ktorej stvárnil hlavnú úlohu francúzsky herec Gérard Depardieu.
0